Škrečok Džungarský
Dĺžka tela: 65-100mm. Rozmnožovanie škrečkov Džungarských začína v marci a končí zvyčajne v septembri, v závislosti na tom, kde zvieratá žijú.V prírode majú mláďatá dvakrát až trikrát ročne, v zajatí až osekrát. Samice sú gravidné 19 až 22 dní a rodí 3 - 10 mláďat. Tie sú pri narodení holé a slepé, majú silno rúžovočervenú farbu a na hlave im tmavo presvitajú oči. Koža je veľmi tenká, sú na nej dobre viditeľné žily a čiastočne aj vnútornosti. Na prvý deň sú na spodnej čeľusti badateľné asi 0,5 mm dlhé rezáky. Desiaty deň začínajú mláďatá opúšťať hniezdo, priživujú sa na pevnej potrave a telo majú pokryté krátkou hustou srsťou. Dvanásty deň sa niektorým mláďatkám začínajú otvárať oči, všetky už opúšťajú pravidelne hniezdo a hľadajú si potravu - stále však sajú. Keď mláďatá neoddelíme od rodičov, môžu do určitej miery narušovať odchov ďalšieho vrhu, ku ktorému dochádza obvykle 21 až 22 dňa ich života. Sparvidla ale žijú s rodičmi a mladšími súrodencami až do dosiahnutia pohlavnej dospelosti, ku ktorej dochádza spravidla okolo tretieho mesiaca života.
Škrečok džungársky je na chrbte sfarbený svetlošedo, takmer s nepoznateľným nádychom do hneda. Stredom chrbta sa mu tiahne výrazný " úhorý pruh" čiernej farby a podobné prúžky lemujú i prechod k svetlému sfarbeniu brucha. Tým sa líšia od inak veľmi podobného škrečka Campbellovho, u ktorého nie je tmavé sfarbenie chrbta od svetlého brucha tak výrazne oddeleného a naviac v jeho celkovom sfarbení prevládajú hnedé tóny. Zvláštnosťou rodu Phodopus sú husto ochlpené chodidlá, pričom chlpky majú hlavný význam ako tepelná izolácia pri pohybe na rozpálenom alebo premrznutom povrchu. V zime čiastočne, alebo úplne zmení farbu na bielu, takže z tmavého sfarbenia ostáva iba čierny pruh. Tento jav môžme pozorovať v zajatí v prípade, že škrečky chováme v nevykúrených priestoroch.
Biotop škrečka Džungarského sa nachádza v oblasti ruskej strednej Ázie , Kazachstanu, Mongolska a severnej Číny. V roku 1773 ich popísal ruský cestovateľ a zoolog Peter Simon Pallas. obývajú trávnaté a palinové stepy náhorných plošín až do nadmorskej výšky 3 000 m.n.m.. Vyhrabávajú asi jeden meter hlboké, veľmi nerozvetvené nory, ktoré majú obvykle dve hniezdne komory. Sú pomerne znášanliví, takže dosť často žije v jednej nore niekoľko jedincov pohromade. aktívny sú prevažne za dňa, s maximom za svitania a súmraku.